Penové sklo – Zakladanie stavieb budúcnosti?

Penové sklo – Zakladanie stavieb budúcnosti?

Pre zníženie energetickej náročnosti budov je dôležité nezabudnúť aj na tepelnú izoláciu základov, resp. základovej dosky. Nepísaným štandardom sa v našich končinách zakladanie stavby rieši základovými pásmi, izolácia základových pásov extrudovaným polystyrénom a izolácia základovej dosky: minerálnou vlnou, alebo „podlahovým“ polystyrénom. Jednou z komplikácií pri izolovaní základových pásov je vertikálna nerovnosť.

Takáto situácia môže vzniknúť pri ukladaní betónu priamo do výkopu, bez debnenia. V tomto prípade je veľmi obtiažne aplikovanie tepelnej izolácie na nerovný povrch po odkopaní obvodu základových pásov.Použitím strateného debnenia sa síce dosiahne požadovaná rovnosť základových pásov, ale zo statického hľadiska je toto riešenie nie vždy vyhovujúce.

Aby boli základové pásy staticky vyhovujúce a ich vertikálny povrch spĺňal požiadavky na aplikáciu tepelnej izolácie jedným z riešením je odliať ich s použitím klasického debnenia, ale uvedené riešenie ju už finančne aj technologicky náročnejšie ako vyliať základové pásy betónom do základovej škáry.

penove sklo

Efektívnejšie riešenie je iný spôsob zakladania stavby a teda aj odlišným spôsobom riešenia tepelnej izolácie základov resp. základovej časti stavby.

Zakladanie na penoskle resp. penovom skle – efektnejší spôsob tepelnej izolácie.Na plochu pod budúcou stavbou sa navezie penové sklo, ktoré sa rozhrabe a zhutní na požadovanú pevnosť. Na neho sa následne naleje armovaná betónová doska. Táto má samozrejme väčšiu hrúbku, ako doska pri klasických základoch.

Rovnako je viac vystužená oceľou, prípadne inak. Takže v tomto prípade je tepelnoizolačná vrstva pod základovou doskou. Najpodstatnejší rozdiel je v zrušení tepelných mostov v mieste styku múrov so základovou doskou. Preto sa tento spôsob zakladania s obľubou používa hlavne pri pasívnych domoch.
Klasické zakladanie na pásoch
Na prvom obrázku je rez domom v mieste spoja základu a múru. Podobne sa robia aj domy z pálenej tehly, pórobetónu… múr je zvonka zaizolovaný fasádnou izoláciou. V tomto príklade so sivým polystyrénom. Zároveň je základová doska zaizolovaná izoláciou pod poterom, na ktorý pôjde finálna podlaha v interiéri. Murivo teda izoláciu zákonite prerušuje, pretože musí stáť na betóne. Vzniká tak tepelný most.

51 Na obrázku nižšie je posúdený vyššie zvýraznený detail v špecializovanom programe:

52

Vonku je zima, vnútri chceme mať 22 stupňov. Farby ukazujú rozloženie teplôt v konštrukciách. Biele čísla prezentujú zopár vybraných teplôt pre lepšiu orientáciu. Pekne vidno, ako je v rohu steny pri podlahe nižšia teplota ako vyššie na stene a na podlahe ďalej od rohu. Spôsobuje to práve tento tepelný most.

Šípky ukazujú, kade sa teplu z domu uniká najjednoduchšie. Teplo si hľadá jednoducho “cestu najmenšieho odporu”. čím viac a väčších šípok, tým viac tepla uniká. Toto je detail pri obvode domu. Treba si ale uvedomiť, že podobná situácia je aj pod všetkými vnútornými stenami a priečkami, aj keď nie až taká výrazná.
Pre zmiernenie tepelného mosta sa preto po obvode domu na sokel lepí extrudovaný polystrén a zaťahuje sa do zeme.
Zakladanie na penovom skle
Teraz sa pozrime na situáciu s penovým sklom. Keďže penové sklo je vytiahnuté spod domu zvyčajne aspoň 50 cm, tak sa bez problémov k nemu pripojí zvislá tepelná izolácia z múrov. Nie je tu preto žiadny tepelný most.

53

Na detailnejšom posúdení výrezu vidíte, že celá betónová doska je červená – teda teplá. V rohu nie sú žiadne zásadné tepelné deformácie a v porovnaní spredošlým detailom tu je podstatne menej šípok, ktoré reprezentujú úniky tepla z domu.54

Výhody zakladania na penovom skle:
Izolovanie penovým sklom je z hľadiska tepelnej izolácie efektívnejšie a pravdepodobnosť vzniku tepelných mostov je oveľa menšia ako pri izolovaní základových pásov.
Nevýhody, alebo kedy zakladanie na penovom skle vôbec nepoužiť:
Penové sklo sa nedá použiť, keď je vysoká hladina spodnej vody. Neplnilo by izolačné vlastnosti, ak by bolo vo vode, lebo voda by tvorila tepelný vodič. Rovnako v lokalitách s rizikom záplav je to na zváženie, aj keď tam je lepšie nestavať vôbec. Samozrejme dá sa aj táto situácia riešiť drenážnym systémom atd., ale to je už iná téma, možno na budúce.

Zdroj: